Mnoooo asi len ja:D:D

Ejha!!!povedala som si ked som ho zbadala jeho fotku na nete.Padla mi sanka a srdce sa mi rozbuchalo,citila som sa ako nikdy predtym.Zvlastny pocit mi presiel telom a ja som myslela ze som zbadala anjelika,ktory by mal patrit len a len mne!:DMala som cudne predstavi ako travime spolu cas a spoznavame sa.Jasnee,ze som sa snazila zaujat.:DKto by sa nesnazil?Asi len niejaky pako,ktory nevie za svoje city bojovat.Zistila som si meno.Volal sa Tomáš:)Hned sa mi to meno zapacilo.Napisala som mu a moj zaludok spravil 4x salto a hlava sa mi tocila ako na kolotoci.Netrpelivo som cakala na jeho RP,pocitala som kazdu sekundu a ked som zbadala obalku cela som bola roztrzita a neuvazovala som normalne.Bola som asi prvy krat fakt velmi zamilovana.Ked som tu obalocku "krasnu a nadhernu" otvorila zistila som,ze v pohode odpisal.Pisali sme len kratko,chcel fotku.Hned ju aj mal.Ja som cakala,ze odpise ako sa do mna na prvy pohlad zalubil a ze ci sa nechcem hned stretnut.:DNapisal mi,ze jasne ze ma pozna!To ma dostalo-on si ma aj vsimol.Euforia bola velmi velka,vznasala som sa a svet bol najkrajsi chcelo sa mi kricat od radosti.Nerada spominam na den ked som na druhy den prisla na net.Otvorim stranku,plna nadeji,ze tak najdem od neho spravu.Nic.Najprv ma napadlo asi sa tu od vcera nezastavil,bodaj by to tak bolo.On neodpisal.Bola som strasne smutna a menala som chut s nikym rozpravat.Jasne,ze som si myslela:"Istotne sa mi to omylom zrusilo".Co uz laska je slepa je to cista pravda.Napisala som mu znova.Pisali sme.Bala som mu napisat co len nieco zle o mne.Chcela som byt bezchybna presne pre neho stvorena.Mat rovnake nazory ako on.Suhlasit s nim za kazdu cenu a ukazat sa mu v tom najlepsiom svete.Jasne ze to bolo nudne na vsetko som pisala presne.Mas pravdu.OK.A on mi pisal len smajloch a odpovede,ktore ked boli na 1 a pol riadka bola som happy,ze mi chce nieco viac o sebe prezradit.Prisiel den ked sme sa stretli v meste.Uz sme spolu nepisali.Zrusil to ako vzdy.Pozdravil sa mi v meste,usmial sa na mna,kyval mi.Boli to najkrajsie chvile.Bola som "stredobodom"jeho pozornosti asi 1 minutu.Povedala som si nepisem mu ved stane sa co sa ma stat.Nech si nemysli,ze sa mu za kazdu cenu chcem vopchat.Na chvilu som ZABUDLA.Nevidela som ho dlho.Na nete fotka mi len pripomenalo to,ze ma zrusil a ze isto so mno nechcel ani pisat.Presiel isty cas,stretla som ho.Bol uzasny.Jeho zaspaty pohlad padol na mna.SUPAAA pomyslale som si.O tyzden som mu napisala.Uz asi aj vy viete co nasledovalo.Dalsie sklamanie,ktore ma bolelo este viac ako prve.Da sa povedat,ze som ho pomaly ale iste zacala nenavidiet.Zakazala som hlave a hlavne mojmu srdcu nanho mysliet.Vzdy som si nahovarala hned ineho chalan.Jeeej ten druhy je supeeer este viac ako Tomáš hovorila som si.Vsetko bola len pretvarka.Nikdy som nanho nezabudla.Ked som ho stretla velmi som sa vzdy potesila a neskor nastalo sklamanie.Pomaly ale iste som uz o jeho zivote vedela viac ako dost.To som si az do teraz myslela.Takto presiel asi rok.Vzdy boli hrozne i pekne casy ked som ho stretla.Pred nedavnom som koncila jednu umelecku skolu.Koncil aj on.Stretli sme sa tak na skuskach.Nervozita visela vo vzduchu.Ja som to nejako aj tusila,ze to tak bude.Po skuskach som sa cela este triasla vysla som vonku a on tak stal.Strasne zlaty a plny upokojucich slov.Ja s mojimi roztrasenymi rukami som nevedela ani poriadne zamknut ucitelovu triedu a ako napriek sa mi zasekol kluc.Nikoho naokolo,len na chodbe stoji ON a este jedna baba.Bez rozmyslania som ho zavolala.Za sekundu bolo otvorene,ved chalanisko ma svaly a sily za troch.Bolo to super pocit stat tam v tej malej chodbicke spolu s nim.Rychlo sa potom spratal na chodbu.Ja som tam isla za nim.Pockala kamosku a isla prec.On mal este skusky.Cakala som sestru pred branou a modlila som sa aby jej skor skoncila hodina ako on skonci skusky.Smola zasa mi to nevyslo.Isiel okolo mna nevsimajuc.Potom zrazu na mna pozrel.Pohlad sa nam stretol a ja som len rychlo otocila hlavu.Zdravil sa ucitelom a zrazu som pocula"AHOJ"otocila som sa a on stal este vo dverach a pozeral na mna.Jasne,ze som sa odzdravila a cakala dalej na sestru.Po par dnoch som ho zbadala na nete.Napisala som mu a on bol velmi mily.Nezrusil ma!!!!!!Ani neviem opisat ten pocit ked sme spolu pisali.Pisala som inak ako pred tym rokom.Nemala som pocit,ze mi nechce pisat.Bol to uvolneny rozhovor a na NIC som sa nastastie uz nehrala.Bola som sama sebou.Prisiel cas na ukoncenie tej skoly.Najprv oficialne pre rodicov.Kazdy sme mali ukazat co dokazeme a co sme sa naucili.Mala som tremu.A tam po mojom vystupeni mi zablahozelal.Bol mily a zlaty.Jeho vystupenie bolo velmi dobre ved chodil tam ovela dlhsie ako ja.Ked po tom vsetko som si pomyslela teraz alebo nikdy.Isla som za nim a zablahozela som mu.Ja zahambene,ale za to uprimne.On sa usmiala a aj ja.Mala som pocit,ze ne som mu lahostajna.Prisla som domov ihned zapla pc a cakala na RP.Prisla.Vydychla som si.Napisal,ze som bola super a ja som mu to napisala spat.Aj on bol velmi dobry.Dalsi tyzden sme mali o com.Blizil sa vecierok na ktory som sa neskutocne tesila.Mal tam byt on.Na nete sme rozpravali,ze dufame ze bude dobre.Nezmienili sme sa ci si spolu zatancujeme.Prisla som tam aj s kamoskou.Po chvili som ho zbadala.Cely vecierok bol s inou babou a v kuse ho niejaka nahanala.Na mna jasne nemal cas.Aj ked sa mi zdalo,ze ma vyhladaval,ale je to vobec pravda?Nenamyslam si?Trosku sme kecli.Bolo pol 12 a moji rodicia uz po mna prisli.Bolo to presne ako to ucitelia naplanovali.Strasne som chcela s nim tancovat.Ked som ho videla tancovat s inym dievcatom bolo mi hroznee.Chcela som sa mu ukazat a zakricat:"HALOOO SOM TU A CHCEM S TEBOU TANCOVAT!!!"Ale jasne ze som za nim nesla.Tancovala som na sladak s jednym spoluziakom a on s nejakou babou.Zrazu sa nase pohlady stretli a ja som pocitila tupu bolest,ze ja som chcel byt ta o ktoru sa zaujima.Skoda:(Ked mi uz mamka volala prisiel ku mne a povedal nieco ja som mu povedala:"No,hej.Maj sa."Otocila som sa a isla som vonku plna sklamani a rozhorcenia.Vysla som vonku a aj on za mnou.Trosku sme este kecaliPotom som este celu noc som nespala.Myslela som na to ako to mohlo byt keby ze ma chyti a vytancuje ma.Odisla som a vsetko zo mna opadlo.Rano ako som vstala isla som na net.Nasla som si od neho este RP.Pisali sme bol v pohode.Pytal sa mi ako na diske.Ako inak napisala som,ze "festy fajne".napisala som nejaku odpoved,ktora sa mu asi velmi nepacila.Nemal ako zareagovat,bola zo mna na chvilu baba z predroka.Bola som zasa sklamana a zaprisahala som sa ze uz mu nikdy nenapisem,neviem ci je to dobre a ci zle.UZ nic neviem.Po troch dnoch od vecierku som musela ist dat ucietlke darcek.Stretla som ho tam.Bol s jednou babou.Ziarlila som,neskutocne..Co uz,aspon sa mi vtedy pozdravil.Na druhy den som ho stretla v meste s dalsou inou babou ani sa mi nepozdravil pozeral ako blbecek.Uvedomila som si jednu vec.Lubim ho a zaroven nenavidim.Je to vobec mozne???????Neviem preco som si s nim vzdy robila nadeje.Aj predtym som ho videla s vela babami..Nikdy som si neuvedomovala,ze on nema frajerku,ale ma svoje obdivovatelky,ktore ma asi vsetky rovnako"rad".Dufam,ze som sa z toho tu poucila a najdem niekoho kto by fakt stal za to.Nie niekto kto by ma ocaril a potom sklamal....................................................................................:::::::KONEC::::::DUFAM::::::::::ze uz KONECNE zabudnem..............:))